Príchod

 V tvojej ruke
som ako lienka skrytá.
Môj život
teraz visí na vlásku.
Čakám na smrť
a či na lásku?
„ NEBOJ SA DRAHÁ LIENKA,
SI MOJE MALÉ TAJOMSTVO.
TERAZ ŤA PUSTÍM NA SLOBODU
ROZMNOŽÍM TVOJE POTOMSTVO.“
A tak letím
tančím v Duchu
ako opitá.
Kto mi teraz
moje bodky spočíta?
„ Raz, dva , tri , … päť, osem!“

Inšpirované básňou​ Pánbožkova kravička od Naďi Mitanovej

Dom môjho ja

Nepočuť ozvenu 
ani tichučké kroky 
iba vetrík olupuje
kôru z môjho domu.
Ale nie! Kôra je olúpaná!
Ty vidíš miazgu,
čo mi vyteká z rán.
Jediná úľava – nemusím nič skrývať.
Môžem plakať s očami DOKORÁN
a môžem môžem kričať
s pľúcami dokorán...
Ty vidíš pod kôru
a moje kvety voláš po mene.
Bývaš v mojom strome,
rád čítaš moje listy dôverné -
zelenkavé, žlté, červené …
Premýšľaš vo farbách
vydychuješ vône,
presýpaš hviezdny prach
vo večných hodinách
s očami v siedmom nebi
i vo mne.

Inšpirované básňou Dom môjho ja 2 od Nadi Mitanovej

Studnička pod plánkou

Studnička pod plánkou som,
tíško bdiem.
Nerušte kruhy moje,
keď čakám nový deň.
Keď jablko do mňa spadne
červená sa na dne ako drahokam.
Možno dieťa zvedavé
príde ku mne po tráve
ovlažiť si dlaň.

Vtákom hniezdom som,
ich spev je mojou modlitbou.

Načo plánka nezrelá
pri mne vyrástla?
Znášať trpkosť jej plodov
sa ma často dotýka.
Záhradník k nej chodí zrána,
korunu jej orezáva,
zalieva ju a čistí.
Počujem ako stoná, vzlyká,
Pán sa ku nej s láskou skláňa,
akoby ju objať chcel.

Vtákom hniezdom som,
ich spev je mojou modlitbou.

Jedného dňa príde chvíľa,
keď do jej pňa zaštepí sa
jabloň - rubinola.
Nová miazga prúdi telom,
včely z úľa zláka peľom,
jej vôňa omamná.
Na jeseň na útlej plánke,
dozrievajú plody sladké,
do studne padajú.

Kto vyloví
z mojej hĺbky zrelé jablká?
Kto uvidí,
čo sa na dne červená?

Autorky textu: Naďa Mitanová a Miriam Kaiser

Prianie

Nech pokoj ako rieka naplní dolinu.
Nech trpké chvíle tiesne, ťažoby sa pominú.
Nech každá noc končí ránom a svet zakvitne orgovánom.
Nech sa šíre more rozostúpi pred tebou.
Nech sa jasné zore zapaľujú nad svetom.
Nech ti srdce poskočí pri pohľade Jemu do očí.
Pán je s tebou, v Ňom sa stíš, nech sa v púšti nestratíš.
Pán je s tebou v Ňom sa stíš, nech dom na skale postavíš.
Nech polia, lúky, pláne zbelejú ku žatve.
Nech ovocné sady každá skaza obíde.
Nech nám vládne múdrosť, láska, česť i poznanie.
Pán je s tebou, v Ňom sa stíš, nech sa v púšti nestratíš.
​Pán je s tebou v Ňom sa stíš, nech dom na skale postavíš.

Autorky textu: Naďa Mitanová a Miriam Kaiser

Deva

Už tíško spí,
lístím prikrytá.
Sní,
zem slzy pohltí.
Ani jedna
z nich sa nestratí.
Dážď ich
s nebom spojí.
​Nový život,
vytvorí,
nový život,
vytvorí...

Autorka textu: Miriam Kaiser

Umelec

Ja nie som taký umelec,
čo morské prúdy prehovorí,
nech chvíľu vlny penia,
a nech sú kľudné
krátko po zotmení.
Čo jemný prameň vody
vedie úbočiami, dolinami.
Nestratí sa, nájde svojich,
ako mohutný strom vpláva do morskej hĺbky.

Ja nie som taký umelec,
čo svoje hviezdy pozná po mene.
Galaxie vzdialené,
nič neupúta viac na nočnej oblohe.

A ktorá z nich je vlastne prvá,
a ktorá posledná?
Z miliardy miliárd
a každá z nich je iná.
A ktorá z nich je vlastne prvá,
a ktorá posledná?
Z miliardy miliárd hviezd
a každá z nich iná.

Keď vetrík nebom náhli
sivé mračná po letnej oblohe.
Belasé plátno maliara
rýchlo mení obrazy na scéne.
Koľkokrát som hľadela
na to divadlo lúčov s nimi spojené.
Oslnivá krása,
ktorá je, a o chvíľu pominie.

Ja nie som taký umelec,
čo svoje hviezdy pozná po mene.
Galaxie vzdialené,
nič neupúta viac na nočnej oblohe.
​
A ktorá z nich je vlastne prvá,
a ktorá posledná?
Z miliardy miliárd
a každá z nich je iná.
A ktorá z nich je vlastne prvá,
a ktorá posledná?
Z miliardy miliárd hviezd
​a každá z nich iná.

Autorka textu: Miriam Kaiser